Martin Borguľa

Možno sa niektorí začudujete, prečo o vianočnom príspevku píšem teraz, po Vianociach. Nuž preto, lebo by som rád upozornil na zvrátenosť, akým spôsobom naši politici túto „odmenu“ vyplácajú aj na populizmus, s ktorým ju každoročne komunikujú, samozrejme, s nosnou dávkou predvianočnej emócie.

Tá do neba volajúca drzosť (ktorú si možno mnohí ani neuvedomujú) spočíva v tom, že vyplatenie vianočného príspevku dôchodcom absolútne závisí od ľubovôle politikov. Oni rozhodujú o tom, kto a v akej výške príspevok dostane! Poskytnutie príspevku je naviazané na niekoľko podmienok, ktoré musíte splniť, aby ste si ten príspevok vlastne „zaslúžili“. A v tom je práve tá zvrátenosť, že peniaze, na ktoré ako dôchodca máte NÁROK, pretože ste celý život pre tento štát pracovali, teraz dostávate nie ako samozrejmosť, ale ako ALMUŽNU, o vyplatení ktorej rozhodujú tí, ktorí túto republiku riadia.

Politici by si mali uvedomiť, že vyplatenie 13. dôchodku, a to V PLNEJ VÝŠKE DÔCHODKU, by mala byť ich psia povinnosť. Nie ľubovôľa a nie predvianočná komunikačná kampaň, na ktorej sa snažia získať nejaké tie plusové body (špeciálne, ak je to v roku, kedy nás o dva mesiace čakajú parlamentné voľby…).

Hnutie Sme rodina pred časom podala v parlamente návrh na zavedenie 13. dôchodku vyplácaného všetkým dôchodcom a v plnej výške. Ako mnohé iné návrhy strany, ktoré mohli reálne pomôcť luďom, ktorí to skutočne potrebujú, ani tento návrh nebol prijatý. Škoda. Jeho cieľom totiž bolo len to, aby dôchodci nemuseli byť v pozícii žobráka (ospravedlňujem sa za expresívne slovo, ale, bohužiaľ, tak to je) čakajúceho od vládnej garnitúry na nejakú odmenu v nejakej výške, ale aby „bez doprosovania“ a dôstojne dostali riadny 13. dôchodok, na ktorý majú plné právo. Nemajú totiž dostať nič iné, len svoje peniaze, pretože tu celý život pracovali a na svoj dôchodok si zarobili.

Za tie roky, ktoré som pôsobil v bratislavskej komunálnej politike, som sa takmer denne stretával a rozprával so seniormi, takže mám predstavu, aká je výška ich príjmu na dôchodku. Vždy som sa im snažil v rámci možností pomáhať, ale na niektoré zásadné veci jednoducho z pozície komunálneho politika nemáte dosah. Jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodol ako nestraník kandidovať za hnutie Sme rodina bol práve ten, že budem môcť pokračovať vo svojej poitickej práci aj naďalej pomáhať ľuďom, tentokrát už aj v zásadných otázkach a v omnoho väčšom meradle.